výstup na Baníkov
Panoráma z Hrubej kopy na okolie
V nedeľu 11.júla 2010 nás čakalo pekné slnečné ráno, ktoré bolo ako stvorené na turistiku. Čakal nás dosť náročný turistický výstup na Baníkov, Hrubú kopu a Tri kopy v dĺžke 17 km. Naša túra začínala na parkovisku na Zverovke, kde sa už zavčasu ráno zhromažďovalo veľa turistov. Pokračovali sme smerom na Roháčsky vodopád, ktorý bol bohatý na vodu aj napriek tomu, že už dlhšiu dobu panuje suché a horúce počasie. Padajúca voda z vodopádu vytvárala hmlu s malými kvapôčkami, ktoré nás príjemne osviežili. Po ďalšom stúpaní nás čakalo prvé občerstvenie na rázcestí pod Predným zeleným (1473 m n. m., kde sa rozdeľoval chodník na dve strany. Jeden smeroval na Roháčske plesá a druhý do Baníkovského sedla. Tu sme obdivovali z jednej strany krásny výhľad na skalné steny Roháčov a z druhej strany Roháčsku dolinu.
Mapa prechodu
Reliéf prechodu
Na vrchole Baníkova
Počas stúpania do Baníkovského sedla za rázcestím pod Hrubou kopou (1577 m n. m.) sa nám naskytol pohľad na kamzíky, ktoré šantili na snehovej pokrývke. V Baníkovskom sedle (2040 m n.nm.) sme si oddýchli, najedli sa a sledovali vrcholy kopcov, ktoré začínala zahaľovať hmla a nízka oblačnosť. Tu sa taktiež iba pár desiatok metrov od nás pásli ďalšie kamzíky. Pri stúpaní na Baníkov sme videli krásnu scenériu, kedy liptovská strana bola celá zahalená v hmle, no na oravskej strane svietilo slnko a bol nádherný výhľad. Túto stenu tvoril hrebeň Roháčov.
Na odpočívadle nad vodopádom
Po zdolaní Baníkova (2178 m n. m.) sa hmla zrazu rozplynula a pod nami sa otvorili skalné rokliny a priepaste. Za Baníkovom začínalo množstvo reťazí a skalných stien, z ktorých niektoré boli dosť náročné.
Paľo nad skalnou roklinou
V niektorých úsekoch sa nám aj nohy rozklepali, keď z jednej aj z druhej strany boli hlboké rokliny, a my sme prechádzali len po úzkom hrebeni. Ale aj napriek tomu to bolo veľmi pekné a v našich žilách prúdilo aspoň trochu adrenalínu. Paľo sa pokúšal zdolať aj Baníkovskú ihlu, no chýbalo mu k tomu už len pár metrov. Pri stúpaní na Hrubú kopu začalo na nás páliť horúce slnko, takže sme sa všetci poriadne potili.
Tri kopy sa taktiež vyznačujú množstvom dlhých reťazí so zaujímavými strmými skalnými stenami. Niekedy sme dokonca niektoré úseky zdolávali aj “po štyroch”. Na každej kope sme sa na chvíľu zastavili a sledovali krásnu scenériu okolia. Po zdolaní týchto vrcholov sme sa ocitli v Smutnom sedle (1522 m n. m.), kde sme si dali krátky odpočinok. Veď odtiaľto nás čakalo už len klesanie až ku Ťatliakovej chate (1350 m n. m.) a na Zverovku.
Pozri fotogalériu
Panoráma na vrchy Pachoľa a Spálená
Panoráma z Hrubej kopy