výstup na Rozsutec
V pondelok 5.júla 2010 sme sa vydali na celodennú túru do Malej Fatry do Jánošíkových dier a na Veľký Rozsutec. Ráno bolo síce zamračené, no všetci sme dúfali, že sa ukáže aj slnko. Autobus sa zaplnil do posledného miestečka a nabral kurz na Terchovú. Za Zázrivou sme už všetci sledovali, z ktorej strany sa nám ukážu skalné steny z Rozsutca. Na túru sme vyrazili od hotela Diery smerom na Dolné diery, kadiaľ vedie aj náučný chodník. Ani malé deti sa nezľakli toho skalného brala a kráčali rezko s nami v očakávaní prvého rebríka, vodopádu, či reťaze.
Vchod do Dolných dier je impozantný. Vysoké skalné útesy medzi ktorými preteká potok a lavičky, ktoré sa takmer dotýkajú vodnej hladiny. Ale čakajú nás aj vysoké rebríky nad vodopádmi a v skalných vypuklinách. Takéto scenérie sa opakujú až po sedlo Medzirozsutce. Takmer dve a pol hodiny stúpania do kopca deti akoby nevnímali a v sedle boli nadmieru živé. Ba aj na tých, ktorí absolvovali v tomto roku prvú túru nebolo badať únavu. Tu sme si oddýchli a rozdelili sa na dve skupinky. Tá prvá s malými deťmi sa vydala na Malý Rozsutec a potom dolinou späť k hotelu Diery. No a tí ostatní pokračovali ďalej plánovanou trasou na Veľký Rozsutec. No boli aj takí, ktorým to nedalo a zvládli obidva vrcholy.
Turistov tu bolo nezvyčajne veľa a ozývala sa tu hlavne čeština, polština a len málo slovenčina. Vrchol Veľkého Rozsutca bol zahalený hmlou, no pri zostupe sa hmla rozplynula a pred nami sa ocitol celý skalnatý masív. V sedle Medziholie sme pri oddychu a občerstvení sledovali vrchol Veľkého Rozsutca, ktorý sa týči do výšky 1610 m n. m.
Po krátkom oddychu sme zamierili do doliny do Štefanovej, kde nás prekvapil bufet , ktorý sme si nemohli nevšimnúť. Odtiaľto nás už čakalo len malé stúpanie k Dolným dieram a tak sme sa všetci šťastlivo po 9 hodinovej túre vrátili späť k hotelu Diery. S nami absolvovali túru aj niekoľkí sympatickí českí mládenci a dievčatá, takže sme boli radi, že sme im mohli ukázať naše krásne chránené územia v Malej Fatre.