prechod Ostražica – Červená skala
Na hrádzi pred obcou Nižná
Keď sa vás opýta jar, čo ste robili v zime, tak mali by ste odpovedať, že ste sa pripravovali na turistiku, tak ako v cykloturistickom klube v Podbieli. Dňa 1.marca 2015 sa členovia sústredili pred Obecným úradom v Podbieli, aby mohli odtiaľ spoločne odštartovať 10 km túru, prechod Ostražicou na Červenú skalu.
Počasie nám prialo a čo bolo na tejto akcii potešiteľné, že predsa len sa často nestáva, aby žena velila deviatim mužom na túre. O to viac som mala skvelý pocit ,že mne sa to dnes podarilo…. Rezkou chôdzou sme sa vydali po hrádzi okolo rieky Orava po ceste do Nižnej, kde sme odbočili k Milošovi, ktorý nás čakal už s občerstvením. Po krátkej prestávke, cez Milošove humno – stúpaním do kopca sme sa dostali na vrchol Ostražice. Tento kopec navštevuje veľa turistov z okolitých miest a dedín. Obec Nižná dala zrekonštruovať dvojkríž, ktorý sa vyníma nad okolím. Keď padne tma, dvojkríž začne svietiť. Je tam osadený i ďalekohľad, no škoda, že už bol na pozeranie nefunkčný.
Po oddychu na lavičke a nabratí síl, sme sa pustili krátkym klesaním a miernym stúpaním na lúku pod Lúčivným. Odtiaľ je pekný výhľad na okolitú prírodu. Kto bol smädný doplnil si pitný režim a všetci po lesnom chodníčku ako vojaci pochodovali do cieľa – Červená skala. Tak ako po iné roky, tak aj dnes sme spojili túru s užitočným. Vyčistili a pozbierali sme suché konáre, ktoré sme použili na oheň. Na Červenej skale sme pripravili ohníček a kto čo mal v batôžku si opiekol. Posedeli sme, zjedli klobásky a salámu, ktorú sme vyhrali na prechode Magurou.
Pohľad na Nižnú z vrcholu Ostražice
Dnešný deň sa niesol samým prekvapením. Možno preto, že slniečko krásne svietilo a ľudí ktorí nás prišli pozdraviť na Červenú skalu pribúdalo. Najskôr dobehol spotený náš pokladník Jojo s plnou taškou dreva. Za nim v bežeckom oblečení Dušo a Paľko. A po necelej pol hodinke Ivetka s Therezkou a malými drobcami Jakubkom a Barborkou. Do nášho kruhu priviedli psa Qwída, ktorý sa snažil robiť spoločnosť Čikovi. No neúspešne. Čiko si tiež chcel oddýchnuť, lebo nás sprevádzal od samého začiatku túry. Keď už slniečko zachádzalo za mraky, zrýchleným tempom sme sa pustili dolu do dediny. Ľubko K. nás ešte pozval na malé občerstvenie k nemu na terasu. Za pozvanie a pohostenie ďakujeme. Môžem potvrdiť, že deň sa nám krásne vydaril. Už teraz sa tešíme na ďalšiu plánom stanovenú akciu.
Text: Ľ.Kudzbelová
Foto: P.Kudzbel, V.Kudzbel
Pozri fotogalériu