Cykloturistický klub Podbiel

Na vrchole Rákoňa

V sobotu 2.augusta 2014 sme mali na pláne 1.ročník Roháčskej dvanástky, t.j. prekonať 12 Roháčskych vrcholov za jeden deň. Keďže leto v tomto roku nepraje turistike, vybral som sa na tento prechod sám, aj keď hlásili búrky. Už na Zverovke bolo jasné, že Roháče budú plné turistov. Až na Ťatliakovu chatu som išiel v sprievode asi tridsiatich českých vysokoškolákov. V sedle Zábraď bol opäť krásny výhľad na celý masív Roháčov. V údoliach sa ešte stále udržiavala hmla. Pokračoval som cez Rákoň až na Volovec, kde som si doprial malé občerstvenie. Čakala ma prvá skúška Ostrý Roháč, ktorý je považovaný za dosť náročný. Objavili sa prvé reťaze a skalné previsy, ktoré som v pohode zvládol. Na vrchole som si trochu oddýchol, po strmom stúpaní. Pokračoval som cez Plačlivé až do Smutného sedla. Po krátkom oddychu ma čakalo opäť náročné stúpanie na Tri Kopy, ktoré mi ubralo sily. Masív Tri Kopy je najviac popretkávaný reťazami, ktoré sú miestami dosť náročné na odvahu. Cez Hrubú kopu som sa dostal až na Baníkov, ktorý bol najvyšším vrcholom počas dnešného prechodu. Všade bolo nezvyčajne veľa turistov. Z Baníkova som zostúpil do Baníkovského sedla, ktoré je zase najvyššie položeným sedlom v Roháčoch. Čakalo ma stúpanie na Pachoľu, kde som stretol väčšiu skupinku z Poľska. Pokračoval som cez masív Skriniarky, kde bolo taktiež pár reťazí. Pred stúpaním na Salatín som už pociťoval únavu, keďže som išiel takmer bez oddychu. Mal som iba krátke prestávky. Napokon som zvládol poslednú trojicu vrcholov, Salatín, Spálenú a Brestovú. Počas zostupu z Brestovej som stretol horských cyklistov, ktorí jazdili po skalnom hrebeni. Posledný úsek, to bola veľká záťaž na kolená a stehná, keďže bol dosť strmý. No pomalým behom som sa úspešne dostal opäť na Zverovku, kde som ukončil dnešnú túru po 8 hodinách a 40 minútach.

Text, foto a video: Ľ.Franko

Pohľad na Vysoké Tatry z Brestovej

Pohľad na masív Roháčov zo sedla Zábraď

Pozri fotogalériu