výstup na Ostrý Roháč

Panoráma Roháčov a pohľad na Roháčske jazerá z Volovca

Dňa 10.júla 2011 sme sa vybrali na prvú tohtoročnú vysokohorskú túru, ktorej cieľom bolo zdolať vrchol Ostrého Roháča (2084 m n.m.). Na popoludnie hlásili silné búrky, preto sme sa vybrali na turistiku iba štyria členovia. Kráčali sme už zavčasu ráno Látanou dolinou, ktorou sme sa dostali až do sedla Zábraď (1690 m n.m.). Slnko bolo rozpálené, miestami sa nám zadalo, ako by sme kráčali v peci.

Zo sedla Zábraď sme mali krásny výhľad na vrcholy Západných Tatier. Tu sme si trochu oddýchli a pustili sme sa do ďalšieho stúpania na Rákoň (1876 m n.m.). Vietor sa zosilnil, preto sme sa museli učupiť viacej k zemi, aby nás neodfúklo. Počas výstupu sme stále obdivovali výhľad do doliny a okolité svahy. Na Rákoni sme si trochu oddýchli, niektorí si aj pospali, a tak sme nazbierali ďalšie sily na stúpanie na Volovec. Tesne pod vrcholom sme stretli kamzíka, ktorý bol veľmi priateľský ku nám. Pásol sa pri nás na čerstvej tráve a doprevádzal nás až takmer na vrchol.

Na najvyššom bode dnešnej túry, na Plačlovom

Na vrchole Volovca (2063 m n.m.) už prestalo aj fúkať a tak sme si mohli v kľude a v tichu vychutnať najakú tú svačinku. Pozorovali sme pri tom údolie Studenej doliny a Ťatliakovu chatu, kde sme sa už teraz tešili ako si dáme chutnú polievku a pivečko. Z Volovce sme zišli do Jamnického sedla (1908 m n.m.), kde sme sa pripravili na záverečné ostré stúpanie na hrebeň Ostrého Roháča. Nohy nám už začali oťažievať, no my sme sa nevzdávali a pokračovali sme vyššie a vyššie. Už sa objavila aj prvá reťaz, ktorá nás doviedla na jeden z najnebezpečnejších úsekov v Roháčoch, na reťaz, ktorá vedie takmer ako po streche pomedzi hlboké rokliny. No tento úsek sme zvládli neuveriteľne ľahko a rýchlo, až nám to bolo čudné.

Na vrchol Ostrého Roháča sme museli zdolať ešte jedno asi 15 metrové bralo, ktorým viedla reťaz. No a konečne sme dosiahli cieľ dnešnej túry, vrchol ostrého Roháča (2087 m n.m.). Aj keď sa nám ešte teraz triasli kolená. V krátko časovo úseku sme prekonali takmer 200-metrové prvýšenie. Tu sme doplnili pitný režim, oddýchli si, obzerali okolité dediny, aj poľské, a vybrali sme sa ďalej na Plačlivé. Tu nás čakalo ešte zopár reťazí, nejaké skalné bralá, ktoré sme museli prejsť aj „štvornožky“ a ani sme sa nenazdali a už sme boli na vrchole Plačlivého (2125 m n.m.), na najvyššom bode dnešnej túry. Odtiaľto bol opäť krásny výhľad. Bolo tu bezvetrie a nezvyčajne horúco. Obdivovali sme vrchol Baranca (2184 m n.m.), kde sa niekedy taktiež vyberieme. Pri zostupe z Plačlivého sme obdivovali krásne skalné mestečko, cez ktoré sme prešli až do Smutného sedla (1963 m n.m.).

Odtiaľto sme pozorovali Žiarsku dolinu a Žiarsku chatu. Počas zostupu Smutnou dolinou sa začalo mračiť a z dolín sa hlásila už búrka. No tu v Roháčoch vydržalo pekné počasie až do príchodu na Ťatliakovu chatu, kde sme si dali vytúženú polievku a pivečko. Niektorí si na chvíľu aj zdriemli, no, prišla na nás únava po náročnej túre. Keď sme si oddýchlo, vybrali sme sa na záverečný asi 6 km úsek po asfaldovej ceste Studenou dolinou až na Zverovku. Počas zostupu nás prekvapil aj niekoľko minútový dážď, ktorý nás príjemne osviežil. Pod nohami nám len tak syčalo, také sme mali rozpálené spodky nôh. A tak sme zavŕšili ďalší úspešný a krásny deň.