prechod Lomnianským chotárom

Panoráma na účastníkov prechodu Lomnianským chotárom pri občerstvení

Tak ako po minulé roky, tak aj tento rok sme sa v sobotu 26.februára 2011 vydali na už. 31. ročník prechodu Lomnianským chotárom. Už na prezentácii v kultúrnom dome panovala veselá nálada, na dvore sa už vo dvoch veľkých kotloch varil guláš a starosta Lomnej vítal všetkých účastníkov prechodu. Nakoniec nám poprial všetko najlepšie do nasledujúcich kilometrov. Potom sme spoločne vyrazili na trať.

Všetci sme svorne šľapali traťou prechodu

Prvý úsek sme museli vyšľapať pešo, lebo snehu tu bolo príliš málo na bežky. No už na prvom kopci sme sa mohli obúvať a ďalej sme už pokračovali v bežkárskom štýle. Takto sme sa dostali až ku kaplnke, kde sa nám naskytol nádherný pohľad do dolín. Dušan sa tu pokúšal chytiť aj slnko, už ho mal aj v rukách, ale nakoniec ho nechal na oblohe. Pokračovali sme hore kopcom cez les, kde sme stretali množstvo ďalších účastníkov prechodu. Slnečné lúky sa striedali so zamrznutým lesom, až sme sa dostali ku kolibe, kde sme si oddýchli. Mohli sme sa vyhrievať už takmer na jarnom teplom slnku a po okolí sa rozliehal spev a dobrá nálada.

Chvíľa odpočinku na najvyššom bode prechodu

Postupne sme sa dostávali do väčšej nadmorskej výšky, pribúdalo snehu, no nám sa zdalo, že je čoraz teplejšie. Dokonca na najvyššom bode prechodu bolo tak horúco, že sa Dušan vyzliekol do pol pása a opaľoval sa. Mali sme výborný výhľad na Západné Tatry, Babiu horu, Piľsko a Rozsutec. Občerstvili sme sa a pred zjazdami sme sa aj osmelili “čajom”.

Paľo sa pri zjazdoch niekedy popasoval aj so smrečkami, pripomenuli sme si zjazdárske postoje a v niektorých ťažších úsekoch sme išli takmer palice zodrať od brzdenia. Takto sme sa dostali až k občerstveniu, ktoré nám pripravili organizátori. Dali sme si teplú klobásku a čaj, ktorý nám veľmi chutil a ktorý nás príjemne osviežil. Tu sme si posedeli a oddýchli na teplom slniečku a takto posilnení sme pokračovali ďalej. Trasa viedla lesnou cestičkou, ktorá sa len mierne dvíhala hore.

No potom sme odbočili do lesa a tu nás čakalo posledné stúpanie krásnym zamrznutým a zasneženým lesom, ktorý nás doviedol až na horizont, odkiaľ sme mohli v dolinách pozorovať okolité dediny. Odtiaľto nás čakali príjemné mierne zjazdy lúkami, ktoré nás doviedli až takmer do Lomnej.

No tu sme sa museli opäť vyzuť, lebo slnko roztopilo sneh na južných svahoch. Už len pešo s bežkami na pleciach sme sa dostali do dediny, kde nás už v kultúrnom dome čakal chutný guláš. Príjemnú atmosféru vytvárala aj domáca hudobná skupina a organizátori a organizátorky, ktorí sa o nás starali. Nakoniec sme si dali ešte spoločné foto s miestnou fotografkou a organizátorkou prechodu a s pocitom, že sme opäť zažili krásny deň, sme sa vybrali domov.