Zákamenským grúňom
Dňa 19.februára 2011 sme sa zúčastnili v Zákamenom 5. ročníka lyžiarskeho prechodu Zákamenským grúňom. Z Podbiela sme vyrazili o 8.00 hod na dvoch osobných autách, v ktorých bolo pripravených sedem členov Cykloturistického klubu absolvovať 23 km okruh. Už ako sme nasadali do áut, sme mali obavu, či bude dosť snehu, aby sme celú trasu absolvovali na bežkách.
Po príchode do Zákamenného sme sa išli zaregistrovať. Pri vstupe do sály nás vítala partia lesníkov, ktorí boli hlavnými organizátormi celého dnešného prechodu. Tu sme sa občerstvili čajom a trochu sa zohriali. Zaujala nás tu hlavne veľká syrová torta z údeného syra, ktorá musela byť určite výborná a veľký peceň chleba, všetko s logom okrúhleho piateho výročia prechodu.
Tesne pred odchodom sme tu ešte stretli našu členku Eriku, ktorá prišla autobusom s nižnianskou partiou. A tak sme okolo 9.00 hod vyrazili okolo kostola smerom na Kalváriu peši. Asi po polhodine chôdze sme obúvali bežky a vyrazili miernym stúpaním do Zákamenských chotárov.
Tu nás čakali mierne zjazdy a stúpania, prechádzali sme lúkami aj lesom. Čím sme sa dostávali vyššie, aj snehu pribúdalo. Po prvý krát sa lyžiarskeho prechodu zúčastnil Paľo K., ktorý bez väčších problémov zdolával bežeckú trať. Podarilo sa mu aj takmer zlomiť palicu, čo bolo pre nás výnimočné. Ale iba do dnešného dňa, lebo Jano J. si zobral z neho “príklad” a počas prechodu zlomil dve palice!! Väčšinou trasy išiel iba s jednou palicou, no nemal so šľapaním žiadny problém, ba bol ešte rýchlejší ako my s dvoma palicami.
V tých najťažších úsekoch sme stretali záchranárov na štvorkolkách, ktorí bdeli nad našou bezpečnosťou. V polovici celej trasy bolo pripravené príjemné posedenie pri teplom čaji a domácej klobáse. Nechýbal ani spev a dobrá nálada. Potom sme sa už vydali lesnou cestičkou v krásnom zimnom prostredí až na lúky, odkiaľ sme už videli rozsiahlu a najväčšiu obec na Orave, Zákamené.
Po krátkych a príjemných zjazdoch za doprovodu slabého sneženia, sme asi okolo 14.00 hod mierne unavení dorazili do kultúrneho domu, kde nás čakalo príjemné posedenie pri teplom víne a chutnom guláši. Na stoloch nechýbali ani syrové korbáčiky a pomaranče. Tu sme si oddýchli, niektorí členovia si aj zatancovali, a tak sme okolo 17.00 hod dorazili do Podbiela s dobrým pocitom, že sme spoznali ďalších príjemných ľudí a kus krásnej prírody.