36.ročník Piatimi hoľami Hruštín

Po náročnom stúpaní sme dosiahli takmer vrchol Kubínskej hole

V sobotu 14. februára 2015 sme sa po prvý krát vydali na jednu z najdlhších a najnáročnejších bežeckých trás na Orave v dĺžke 30 km a s prevýšením takmer 1000 m. Ráno nás v Hruštíne pri registrácii privítala živá muzika, ktorá nám hneď rozprúdila krv v žilách.

Ráno bolo mrazivé, ale zato nás hrialo príjemné slnko. Hneď od úvodných metrov nás čakalo stúpanie po lúkach, prechádzali sme zasneženým a zmrznutým lesom. Čím sme stúpali vyššie, tím sme mali krajšie výhľady na okolie. Prišli na rad aj strmšie a náročnejšie klesanie, ktoré mali množstvo zákrut. Pádov bolo neskutočne veľa, no ale keďže bolo veľa snehu, padalo sa nám príjemne. Takto sme dorazili na vrchol vleku Vasiľovskej hole. No keďže občerstvenie bolo v dolnej stanici vleku, museli sme ukázať lyžiarom zjazdárom ako sa správne plúži, robili sme pekné oblúčiky, až kým sme šťastlivo prišli ku kolibe. Zjazdovka nám dala poriadne zabrať. No klobáska bola výborná, o náladu sa starali junáci, ktorí nám vyhrávali na harmonikách. Takto občerstvených nás organizátori vyviezli naspäť na vrchol vleku, odkiaľ sme pokračovali smerom na Kubínsku hoľu.

Bol to veľmi náročný úsek, keďže sme väčšinou prechádzali severnou stranou, kde ani slnko nezasvietilo, kde nebolo ani vtáčika letáčika. Sneh bol sypký, zmrznutý, stúpania dosť strmé a žľaby úzke. Museli sme zapojiť aj naše ruky, silno sa zapierať, aby nás bežky nestiahli späť na Vasiľovskú hoľu. Veď nepomáhali už ani vosky. Odmenou bol nádherný výhľad z Kubínskej hole. Ocitli sme sa ako v rozprávke, kde ani vetvičky nebolo na stromoch vidieť. Stromy boli komplet oblepené snehom, stáli tu ako stĺpy. Po hrebeni sme sa mierne púšťali horizontom a pozorovali nádherne zasnežené Vysoké a Nízke Tatry. Po ďalších náročných zjazdoch Láďovi odmietla bežka poslušnosť. Viazanie už malo dosť tých pádov a rozhodlo sa oddeliť od bežky. A to takmer ešte 10 km pred cieľom. No šikovní a pohotoví mladíci bývajú vždy na blízku. “Servisný tím” nás hneď dobehol, a tak nám bežku obviazali páskou tak dôkladne, že vydržala až do cieľa. Bez tohoto servisu by sme tu boli snáď ešte dnes.

A tak sme šťastlivo dorazili späť do Hruštína celí, zdraví a plní zážitkov. Tešili sme sa na guláš, ktorý bol výborný. Najedení, unavení, ale s krásnym pocitom sa už tešíme na ďalší takýto vydarený prechod.

Text, foto a video: Ľ.Franko